KTO JE ELLE
Maľujem, lebo neviem nemaľovať 😊 Maľujem, aj keď idem po ulici, beží to niekde na pozadí a nedá sa to stopnúť, ani sa veľmi nesnažím.
Prirodzenejší je už asi len nádych a výdych. Je to dialóg medzi mnou a plátnom, občas len jeho monológ. Rada ho počúvam.
ČO tvorím?
Nemám rada prekvapenia, všeobecne, v živote. Asi preto tak milujem abstrakt. Je nepredvídateľný a vyvažuje môj reálny život.
Daj ľuďom, prírode, životu, čomukoľvek čas a priestor a ono sa to vyvinie. Maľba je experimentálna časť môjho ja, ktorú nechávam uletieť.
Tak si choď… Nejako to dopadne. Je to vždy veľké prekvapenie.
PRE KOHO tvorím?
Po čase som zistila, že moje obrazy, ako niečo statické, paradoxne vyžarujú toľko dynamiky, vibrácií a pohybu, že by to mali vidieť ľudia. Mojím prianím je posúvať tieto maľby medzi širokú verejnosť.
Zoberte si z tej energie, to, čo práve pre seba potrebujete. Čo to aktuálne je, to môžete vedieť len vy, keď sa na obraz dívate.
Ale to nejde hľadať nasilu, málokedy si obraz vyberáte, on si vyberá vás.
AKO tvorím?
Kombinované techniky mi dávajú dosť slobody na to, aby si obraz žil svojím vlastným životom. Premyslené kroky a metódy, ktoré chcem vyskúšať, sa pred plátnom aj tak väčšinou rozpustia a intuitívne sa to maľuje samé.
V súčasnosti najviac využívam akryl miešaný rôznymi médiami, ktorý kombinujem s olejovými pastelmi. Určite neostanem len pri tom a najväčšou nepríjemnosťou v praxi je to, že množstvo vlastných nápadov nestíham realizovať.
A tak splývam na dlhé hodiny s plátnom, v šialenom tichu ohlušujúcej hudby, po kvapkách od farby, s privretými očami a otvorenou mysľou, pomaly smerujem k výsledku, ktorý ma zakaždým prekvapí.
Tá cesta je väčšinou živelná – a tak vznikla Živelle.
ČO MA INŠPIRUJE?
Občas banalita, alebo veci zdanlivo nesúvisiace s mojím farebným svetom. Tovar v regáli, kriedy na chodníku, stará mestská architektúra, čierno-biele fotky, milión vecí, pocitov, situácií, vôní, dokonca zvukov.
Neviem a nechcem zabudnúť na farby, textúry, ktoré som videla a pieseň, ktorú som náhodou objavila. Prečo aj?
A tak sú obrazy často zhmotnením piesní a textov, ktoré práve pri maľbe počúvam.
A potom je tu more. Pozorujem ho, a vtedy nepočujem a nevnímam okolie. Iba nechám do seba vpíjať jeho odtiene tyrkysovo modrej, aby to o nejaký čas vstrebalo moje plátno.